I think fish is nice, but then I think that rain is wet, so who am I to judge?
(Douglas Adams)

Problém niekoho iného

11. srpna 2012 v 20:24 | Piks |  Pracne "handmade"
No, tak som si nedávno povedala, prečo neskúsiť napísať fanfiction? A nielen také hocijaké, na Stopárovho sprievodcu galaxiou! :) Žiadne z týchto postáv nevlastním, aj keď by som celkom brala Marvina ako domáce zvieratko.
Pre nezainteresovaných: Zafod má dve hlavy, Marvin je robot, Eddie je počítač a Srdce zo zlata vesmírna loď.
Enjoy a nezabudnite (konštruktívnu) kritiku! :)

Zafod Bíblbrox bol tým najbezstarostnejším človekom v celej galaxii.

Teda, minimálne to o sebe rád vyhlasoval. Každý, kto prezidenta galaxie poznal osobne sa s tým názorom stotožňoval aspoň tak ako sám Zafod. Najviac sa zaujímal o svoje bezpečie a záujmy, ostatné vnímal len na polovicu.

Na Srdci zo zlata sa naozaj nemusel ničím zapodievať, keďže riadenie prenechal Eddiemu. Pravdaže, aspoň raz denne počítaču vynadal, ale to len preto, aby nevyšiel z cviku. Eddie sa tým nenechal odradiť a ďalej sa bezpečne premávali z planéty na planétu.

Zafod práve sedel v riadiacej kabíne s nohami vyloženými na pulte a počúval, ako mu Trillian rozprávala o Zemi. Pravda, ťažko povedať, či počúval naozaj, lebo na očiach mal slnečné okuliare a výraz na tvári (teda oboch) sa mu za celý čas nezmenil.

"Počúvaš ma vôbec?" zisťovala Trillian a drgla doňho.

"Samozrejme," odvetil a ani pri tom nepohol hlavou.

Trillian Zafoda poznala pridobre nato, aby podľahla ilúzii o jeho pozornosti. Len naňho vrhla naštvaný pohľad a odišla pohľadať Arthura, ktorému zavesili na krk zdeprimovaného Marvina.

Zafod nijako nedal najavo, že by mu jej odchod vadil. Len vymenil slnečné okuliare za špeciálne, ktoré s rastúcim nebezpečenstvom tmavli.

"Som proste úžasný," skonštatoval spokojne sám pre seba.


"Zdravím vás všetkých, ste úplne super, kamoši, a chcel by som vám oznámiť..." Eddieho nadšený hlas prerušil Zafodov, ktorý mu odkázal, aby si prestrihol káble.

Nato bolo počuť nejaký šramot. Zahod ho zaregistroval, ale nevenoval mu najmenšiu pozornosť. Dokonca ani keď sa hneď nato ozval rýchly dupot. Pohľad upieral do stropu a zistil, že okuliare sú o trochu tmavšie ako predtým.

Vzápätí ho čosi štuchlo do nohy. Po chvíli zase.

"Ak si to ty, Marvin, tak áno, máš ísť do kúta a zhrdzavieť tam!" zahučal.

Ticho.

"Ste Zafod Bíblbrox?" ozval sa piskľavý roztrasený hlas.

Zafod si zložil nohy a obzeral sa okolo. Vedľa stoličky zbadal prazvláštne stvorenie, ktoré naňho vyvaľovalo oči.

Aby sme boli konkrétni, vyvaľovalo všetky tri oči. Obrovská oválna hlava, na ktorej trónili, bola v ostrom kontraste s malým telom. Bolo ťažko určiť, či belasá bola prirodzenou farbou tohto ufónca, alebo to spôsobovala nervozita. V drobných rukách držal elektronický zápisník a jednou nohou z času na čas podupkával. Oči mu behali sem a tam.

Zafodova prvá myšlienka bola, či ho tá hlava nepreváži. Spoza okuliarov uprel na stvorenie kamenný pohľad.

"Ha?!" Tým dal najavo, že otázku nepočul.

Postavička sa zatriasla. "Že či ste Zafod Bíblbrox," zopakovalo, nahliadajúc do svojho zápisníka.

"Počítač! Ako to, že si ma neupozornil, že sa sem zase nasáčkoval nejaký stopár?!" zavrčal Zafod na Eddieho.

"Chcel som, ale na váš výslovný rozkaz som si mal prestrihnúť káble, ak sa nemýlim," odvetil Eddie. "A okrem toho..."

"Nie som stopár," prerušila ho kreatúrka o čosi istejšie. "Ale to nie je podstatné..."

"Koľkokrát ti mám opakovať, že neberieme stopárov!" osopil sa na stroj Zafod, úplne ignorujúc modrú tvár pred sebou.

"To nevravte mne, ale lodi," uviedol ho počítač na pravú mieru.

"Ste teda Zafod Bíblbrox alebo nie?" ozval sa nevítaný návštevník o niečo menej piskľavým a o niečo viac rozhodným hlasom, stále podupkávajúc nohou.

"Hej, a čo má byť?" zahučal Zafod. "A kto si ty?"

"Volám sa Trangust Pudžmil a som z Rady pre bezpečnosť galaxie." Hrdo sa vystrel v celej svojej výške (Zafodovi nesiahal ani pod pazuchy). Keby mal trochu lepší sluch, počul by, ako sa Eddie zachechtal. Zafod sa tváril nezúčastnene.

"Rád som vás spoznal a teraz môžete ísť, vyhodíme vás na najbližšej planéte." Nato sa zvrtol a zamierili k dverám.

"Ale ja vám mám odovzdať dôležitú správu!" zamával rukami Trangust a bleskovo dobehol pred dvere, aby prezidentovi celej galaxie zabránil v úniku.

Tomu len vyletelo obočie spoza okuliarov, ktoré zase o poznanie stmavli. Trangust to vzal ako povolanie na vysvetlenie a tak rýchlo spustil, skôr než otrávený zafod stihol niečo povedať. Dôležito sa narovnal, oprášil sa, odkašľal si a veľavýznamne začal.

"Zafod Bíblbrox, ako prezidentovi celej galaxie vám pripadla náročná úloha. Bude pravdepodobne veľmi nebezpečná a možno sa nezaobíde bez obetí." Stvorenie sa dramaticky odmlčalo. Zafod si kýchol a ďalšiu Pudžmilovu reč prerušoval hlasným smrkaním. "Celá galaxia do vás vkladá..." Hlasné trúbenie. "...a veríme, že ste to práve vy, komu sa podarí úlohu splniť."

Vtom sa dvere so slastným povzdychom otvorili a cez ne sa dnu všuchotal zdeprimovaný Marvin. Na úbohého Trangusta vrhol opovržlivý pohľad a zosunul sa do kúta.

"Nedajte sa mnou rušiť," ozval sa záhrobným hlasom. "Ja tu len ticho hrdzaviem."

Člen rady pre bezpečnosť galaxie sa naštvane pomrvil. Neznášal, keď ho prerušovali uprostred prejavu - narúšalo to celkový dojem. Musel však pokračovať.

"Je len na vás," obrátil sa k Zafodovi, "aby všetko dobre dopadlo. Vašou úlohou je zachrániť celú galaxiu pred zánikom."

Dramatické vyvrcholenie, ktorém malo byť sprevádzané hrobovým tichom, však stratilo dramatickosť, pretože Eddie si začal recitovať veselú uspávanku.

Vtedy Trangust stratil aj posledný zvyšok trpezlivosti. "Ak táto kraksňa nesklapne, prisahám, že ju rozrúbem na márne kúsky!" Až vtedy ostalo naozaj hrobové ticho. Zafodove okuliare stmavli o dva odtiene.

Ticho trvalo asi polminúty, potom sa ozval Eddieho hlas. "Zdravím vás a aj by som povedal, že vás mám všetkých rád, ale nie je to úplná pravda a pri takýchto príležitostiach sa neklame." Stroj sa odmlčal. Ďalej pokračoval hlasom turistického sprievodcu. "Práve mierime k asteroidu S949. Dorazíme presne o tri minúty a štrnásť sekúnd a ak sa mi nemenovaná osoba s modrou hlavou a iniciálami T. P. neospravedlní, narazíme doňho a krásne to vybuchne."

"Konečne trochu zábavy," ozval sa z kúta Marvin.

Trangustova tvár nadobudla ešte belasejší odtieň. Zafod s okuliarmi čiernymi ako noc sa popamäti vrátil k stoličke, sadol si a vyložil si nohy.

"Čo... čo mám robiť?" vyjachtal vystrašený Pudžmil, pobehujúc sem a tam.

"Veď ti to povedal," utrúsil Zafod.

"Mám sa ospravedlniť tomu... počítaču?" neveriacky povedal Pudžmil.

"Volá sa Eddie a pokiaľ naozaj nechceš skončiť ako oškvarok, tak by som ti to radil."

"Ostávajú nám dve minúty," zahlaholila mašina, akoby sa práve nechystali naraziť do asteroidu.

Trangust tamker načisto podĺahol panike. "Dobre, tak... prepáč... Eddie!" zvolal.

Počítač chvíľu tvrdohlavo mlčal. "To sa neráta," odpovedal sucho a ďalej pokračoval rovnako veselo ako predtým. "Ale nebojte sa, ešte stále máme jednu minútu a tridsaťsedem sekúnd..."

V tom okamihu sa Trangust hodil na kolená. "Odpustíš mi, ó, najvýkonnejší počítač celej galaxie, moju urážku? Kiež tvoje obvody navždy fungujú a tvoj procesor nikdy nezhrdzavie!"

Polichotený počítač nemohol neprijať takéto ospravedlnenie, aj keď polovica z neho boli číre klamstvá. "Odpúšťam ti, ale aj tak by sme sa na S 949 mohli zastaviť, je to tam nesmierne zaujímavé..."

"Eddie!" Zafod bol neústupný.

"Dobre, dobre..."

Pudžmilovi sa medzitým vrátilo sebavedomie aspoň to takej miery, že bol schopný hovoriť. Chvíľu sa hrabal vo svojom elektronickom zápisníku a potom sa obrátil k Zafodovi.

"Ešte vám musím vysvetliť, ako splníte tú úlohu!" Vykašľal sa na efektívnosť a jeho jediným prianím bolo čo najskôr vypadnúť zo Srdca zo zlata. Zafod zazíval, no minimálne sa tváril, že počúva.

"Počuli ste už niekedy o planéte menom Halala?"

Chvíľu sa odmlčal a čakal na Zafodovu odpoveď, no potom si uvedomli, že sa jej nedočká a pokračoval. "Je to celkom malá planéta na konci galaxie. Momentálne neslúži ako smetisko, to museli stade odpratať, ale je neobývaná. Teda, nachádza sa tam jeden počítač."

Na chvíľu prestal hovoriť, aby sa usitil, že Bíblbrox počúva. Takmer sa mu zazdalo, že zbadal v jeho očiach záblesk záujmu, ale možno len rozmýšľal, čo bude na obed. Trangustovi to však stačilo a znova sa rozhovoril.

"Celkom nedávno ho tam zostrojili..." zasekol sa, rýchlo vytiahol zápisník a niečo hľadal. Očividne nič nenašiel, ale aj tak pokračoval. "...nejaká zakrpatená civilizácia, ktorej meno nie je podstatné. Je nastavený, aby presne o týždeň postupne zničiil celú galaxiu."

"Ako?" ozval sa Ford Prefect, ktorý sa tam z ničoho nič objavil.

"Proste zničil," odvrkol netrpezlivo Pudžmil. Ford pokrčil plecami a odišiel naspäť za Arthurom. Možno sa mu podarí presvedčiť ho, aby si s ním pripil na... no, vlastne na hocičo.

"Zastaviť ho môžete jedine vy - ale je tu jeden háčik. Potrebujete manuál, a ten sa nachádza na Vogsfére," pokračoval Trangust. "Až donedávna sme si mysleli, že je úplne opustená, no zistilo sa, že sa tam nasťahovala zhodou okolností tá civilizácia, ktorej meno nie je podstatné. Okrem nich sú tam nejaké zmutované tvory - pozostatok bývalého vogónskeho osadenstva. Takže je vyslovene samovraždou pokúšať sa tam dostať."

"A práve preto tam mám ísť ja, všakže," poznamenal Zafod.

"No... teda... ako prezident galaxie..." zakoktal sa Pudžmil a zvyšok zanikol v diplomatickom kašľaní.

Zafod sa samoľúbo uškrnul. "Čo keby sme sa o tom porozprávali niekde, kde by nás nerušil depresívny robot a tak?" navrhol podozrivo milo.

Trangust ho poznal primálo na to, aby ho vedel odhadnúť. Nasledoval teda Zafoda až k niečomu, čo sa podobalo na výťah.

Pudžmil sa zatiaľ v teréne len zaúčal, takže bol trochu neskúsený. Prejavilo sa to tým, že vstúpil dnu ako prvý. Keď sa otočil, Zafod stál pred ním a drzo sa uškieral.

"Vďaka za návštevu, možno sa ešte stretneme niekde na pive alebo tak," obidve jeho hlavy sa škodoradostne usmievali.

Trangust sa totiž ocitol v uzatvorenej pretlakovej komore - teda na zlej strane zatvorených dverí. Skôr ako stihol protestovať, ocitol sa mimo lode.

Nie, nezomrel, ako by sa mohli ľudia obávať. Na to bol príliš dobre vybavený. Hneď nato však odstúpil z funkcie.

"Počítač!" veliteľským hlasom sa naň obrátil Zafod.

"Som vám, ako vždy, k službám a je pre mňa obrovským potešením..."

"Sklapni. Smer Vogsféra."

Trillian, Arthur aj Ford od prekvapenia ostali ticho a vrhali na Bíblbroxa udivené pohľady. Ten si sadol, vyložil si nohy a pozrel na prítomných.

"Čo je?"

"Ty... teda... ideš... po ten manuál?" neveriacky sa opýtal Ford.

Zafod sa uškľabil. "Ale čoby, hneď vedľa otvorili novú krčmu... po tomto sa treba poriadne napiť."

Týmto mal prezident galaxie všetko vyriešené.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aya (S.E.) Aya (S.E.) | Web | 26. září 2012 v 16:21 | Reagovat

Krčmaaaaaaaa! xD Super dielo !

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama