I think fish is nice, but then I think that rain is wet, so who am I to judge?
(Douglas Adams)

Leden 2013

Dull.

21. ledna 2013 v 17:31 | Piks |  Pozitívna vlna
Nuda je nehorázne nebezpečný stav mysle. (nie, to za mňa nehovorí Sherlockom zaťažená časť mojej mysle. vlastná skúsenosť prevravela)

Posledný týždeň bolo pre mňa neskutočným trápením. Nie, nie preto, že by som sa stresovala uzatváraním známok a učila sa na milión písomiek. Práve naopak. Celé vyučovanie som nerobila nič iné, len zízala von oknom a čakala, kým sa skončí. Chvíľami to bolo priam týranie. Samozrejme, všetci (ehm, niekoľko) si zmyslia, že ochorieť hneď po prázdninách bude zábavné. (nezávidím, len konštatujem) No a potom keď ešte aj svoje debilné myšlienkové pochody nemám komu rozprávať, hromadí sa to vo mne a len čaká na explóziu.
Ktorá neprišla, lebo čo?
NUDA!

Nikdy by som neverila, že by som hľadala niečo, čo by bolo pre mňa namáhavé. A predsa - keď som mohla počítať milióny kvadratických rovníc, konečne som mala pocit, že naozaj existujem a nie len straším v realite. Samozrejme, krátko potom som do tej apatie upadla nanovo.

Pozorovala som všetko a všetkých okolo seba, len aby som mala pocit, že niečo robím. Z útržkov slov si niekedy človek dokáže poskladať viac ako z celého dialógu. Z tónu hlasu viac ako zo slov.
Ešteže je to už za mnou.
Už zase budem môcť prezmenu nadávať, že toho mám hrozne veľa.

Už som to stará dobrá ja, vyskakujúca dva metre do výšky z nadšenia nad Hobitkom, Flashpointom, Sherlym a tak. Ešteže človek môže byť na niečo tak naviazaný. Inak by to fakt bola nuda.

Piks

Od pisateľa k čitateľovi

11. ledna 2013 v 21:12 | Piks |  Myšlienkové pochody
Musím povedať, že písanie mi chýba čoraz viac. Poriadny príbeh som nenapísala ani nepamätám (nerátam tie krátke k Stopárovi) a často ma svrbia prsty za perom a poriadne veľkým kusom čistého papiera. Problém je, že už s ničím nie som spokojná.

Keď som bola malá, vždy som chcela byť spisovateľkou. Čítať som začala krátko pred prvou triedou a v šiestich som začala splietať prvé rozprávky. Samozrejme, keď sa na ne teraz pozriem, zaplaví ma len vlna nostalgie a pobavenia. Ale predsa len som mala šesť rokov, čo chcete. Neskôr sa príbehy začali predlžovať a niekedy v štvrtej triede som sa pokúsila napísať knihu - niekoľko poprepájaných príbehov. Knihy, jednotná dejová línia a podobne prišlo až v siedmej triede. A tam som pochopila istú zdrvujúcu skutočnosť.

New Year - New adventures

2. ledna 2013 v 12:31 | Piks |  Oranžová deka na každý deň
Hm, no tak tu máme nový rok (so škaredým číslom 2013). Nepatrím medzi nadšených oslavovačov (to slovo som si zrejme práve vymyslela) Silvestra, keďže nie je mojím najvyšším cieľom spiť sa pod obraz a nič si nepamätať. Tak som ho strávila so sesterkou, bratrancami nekonečnými hrami pokru, UNA a tak...

V tejto línii rodiny je to asi dedičné, myslím tým to nadšenie pre Pána Prsteňov, čiže sme pozreli celú trilógiu (za tri dni). Bolo to celkom vtipné, najmä keď sa sestra a sesterka vkuse bili o Lego.Lasa (v prípade Hobita o Kiliho) a ja som sa na nich smiala (môj je Aragorn, takže som sa mohla beztresne baviť). Niečo podobné sa vyskytovalo aj pri pozeraní Pirátov cez leto, takže som bola celkom zvyknutá.

Momentálne som ešte stále trochu vymrznutá, čo som sa bola vonku prechádzať. Milujem prechádzky.
Najmä keď nás vytiahnu naši, nám sa nechce, a nakoniec sme to my, kto toho prejde najviac. Ale tak je to nakoniec vždy.

Dnes ma prvýkrát napadla (s nožom) myšlienka, že do školy sa ide už v utorok a ani netuším, z čoho vlastne píšeme... Ale ešte ju na pár dní (ehm, do pondelka) zahrabem niekde pod knihy. To mi pripomína, že by nebolo odveci ísť do knižnice, hm. (lenivá ja)

Prajem vám v novom roku len to najsamlepšie, nepodliehajte panike, zničte Prsteň a nezabudnite, že dneska ide v telke Sherlock! :)

Piks