I think fish is nice, but then I think that rain is wet, so who am I to judge?
(Douglas Adams)

Červen 2013

Nepodliehajte panike

28. června 2013 v 18:00 | Piks |  Oranžová deka na každý deň
Určite to všetci poznáte.
Lámete si hlavu ako sa rozhodnúť, neviete, čo si vybrať a stále sa bojíte, že "čo ak...". No a nakoniec, keď si vyberiete, zistíte, že by ste oveľa radšej vyskúšali druhú alternatívu, máte chuť tresnúť sa do hlavy poriadne do seba kopnúť.
No, tak teraz sa to stalo mne.

Neznášam samotu. Nechápte to zle, samozrejme, že nie vždy túžim byť obklopená ľuďmi. Jedná sa napríklad o to, keď ste uprostred masy ľudí, no nikoho tam nepoznáte, všetci chodia okolo a vy tam len stojíte. No a napriek tomu, že samotu nenávidím, vyzerá to, že začiatok prázdnin nebude veľmi spoločenský. Proste si neviem správne vybrať, čo už. Samosebou, nebudem úplne sama, sú ľudia, ktorí tiež trčia tu a nemajú nič na práci.
Viac ma štve, že som si to vybrala.

Okej, mala by som prestať s depresívnymi kecmi. S gumenou kačičkou človek predsa nikdy nie je sám.

V podstate sa teším na prázdniny.
Nekonečné rozhovory, špliechanie vo vode, čítanie na deke, pozorovanie búrky spoza okna, kulinárske experimenty, vyberanie narodeninových (skoro som napísala vianočných :D) darčekov, možno trochu písania a trochu zodpovednosti. Nie všetko je také zlé.

Škoda reči o vysvedčení. O hodinu si človek ani nespomenie, že nejaké dostal, no nie?

right as rain. that's me (Piks)


Keď sa všetko stane naraz

2. června 2013 v 20:13 | Piks |  Oranžová deka na každý deň
Ešte minulý článok som, tuším, spomínala horskú dráhu a kopec predtým, ako sa povezieme dole. No, musím povedať, že som sa trochu mýlila, lebo dráha sa nikdy nedá predvídať. Posledný týždeň, dva ma tak vytriaslo, že to bolo celkom zaujímavé. Upbeats and beatdowns - ako som spomínala. Ale jazda pokračuje.

Tak aby som začala tak hneď zhurta, bola som na týždeň v nemocnici. Neľakajte sa, nič (až také) zlé to nebolo, povedzme, že mi nebolo najlepšie a ešte neprišli na to čo mi presne je, takže tak. Ešte stále som trochu mimo (t.j. unavená) a dúfam, že tak skoro mi krv zasa brať nebudú (ale budú), ale inakšie som to zvládla tak dobre ako sa to dalo. Aspoň som nemusela niekoľko týždňov behať po každom vyšetrení a zvládli to len za jeden. Uvidíme, čo povedia výsledky.

Cez tento víkend som sa dokonale zabavila - nekonečné spoločenské hry, prechádzky, opekanie, hry s malými deťmi a spánok do deviatej - presne toto mi chýbalo. Je sranda koľko sa od krpcov človek priučí. Vnímajú a vedia toho oveľa viac ako si myslíme a navyše s vami hovoria priamo. (Už aby sme sa vrátili na to pieskovisko, však? :))

V piatok a sobotu je Lumen. *sigh* A ja tam nebudeeeem! Okej, priznajme si to, keby tam boli Skilleťáci, pravdepodobne by som okolo seba rozbíjala nábytok, takže v podstate je celkom šťastie, že tam nie sú. (logika, nie?) (prečo je len John Cooper taký pekný? a starý? a ženatý?)

Všimla som si, že okrem príznačnej lenivosti sa podobám na matematikov trochu viac ako by som si pripustila. Napríklad číselné vyjadrenia beriem dosť striktne a keď sa ma spýtate, na koľko percent sa mi niečo páči, jednoducho vám neviem odpovedať, lebo to neviem presne a zhruba sa vyjadriť v percentách je ako snažiť sa objať kaktus. No čo už, trochu matiky sa na mňa v tej škole predsa len nalepilo, čo si budeme nahovárať.

Držte sa posledný mesiac v škole,
Piks