I think fish is nice, but then I think that rain is wet, so who am I to judge?
(Douglas Adams)

Červenec 2013

Čas je len ilúzia. Čas obeda dvojnásobne.

31. července 2013 v 22:02 | Piks |  Myšlienkové pochody
V auguste mám narodeniny.
No dobre, spolu so mnou ich má aj polovica mojej rodiny, ale aj tak. Sedemnásť má človek len raz. Ja viem, ja viem, aj osemnásť, devätnásť a dvadsať máme len raz, ale sedemnástka má pre mňa väčší význam ako osemnástka. Tento rok maturujem.
Nie je to absurdná predstava? Málokto si podľa mňa vie predstaviť seba pred komisiou, s rozklepanými nohami a hlavou natrieskanou vedomosťami. Veď väčšina ľudí je v sedemnástke tak v treťom ročníku maxmimálne, prepána! To je trest/odmena za osemročné gymnázium. Ale aj tak by som nemenila. Zostať na krepej základke ešte ďalších päť rokov so spolužiakmi, s ktorými si nemám čo povedať? Ďakujem pekne!

Ale zmeňme tému. Narodeniny nemám ešte TAK blízko a škola je ešte pekný mesiac ďaleko.
Teraz riešim len problémy nerdov:
  • ktorý debil nevedel jednotne očíslovať Flashpoint? Jedna epizóda má dobreže nie tri možné čísla. Ide mi to na nervy.
  • prečo je ešte toľko veľa dielov Doctora, ktoré som nevidela? *sigh* Vlastne to nie je až také zlé. To, že mi to ide na mozog si uvedomujem až po tom, keď to pozerám týždeň vkuse.
  • Moffat (bez komentára)
  • niečo sa chystá ohľadom Sherlocka, *dýchaj, dýchaj* a ja to chcem vedieť!!!
  • nemám TARDIS, Baker Street je v Londýne, Flashpoint skončil a Hobit je až v decembri
Ešte by som mala vymýšľať darčeky... ale nechce sa mi. Čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra a máš dva dni voľna, no nie? A mohla by som urobiť nejaké vylepšenie dizajnu. (spoznáte Eddieho odvrátenú tvár :D. ale nie. nie je môj obľúbený, len sa ľahko kreslí.)
Slňte sa alebo tancujte pre dážď, výber je na vás, hlavne nemrhajte časom. :)
Piks

Keď vypadnem z domu

28. července 2013 v 14:19 | Piks |  Zážitky
No a som naspäť. Ak ste si ani nevšimli, že som tu nebola nesmúťte, prešlo to rýchlo. Mala som úmysel všetko napchať do článku ešte včera, kým mám dojmy v čerstvej pamäti, ale hlavu som mala ako vo zveráku a len som sa vyvalila na posteľ a spala. Tak budú trochu odležané (však aj víno čím staršie, tým lepšie, nie? pokiaľ neskysne).

Tak hneď na začiatok - bol to fantastický týždeň. Tento rok sme sa nevybrali nikam do zahraničia a aj keď mi trochu chýba slaná voda tečúca z kohútika, musím povedať, že celkom rada som sa vyhla štrnásťhodinovej ceste autom. Exotickú destináciu nahradila exotická spoločnosť mojej milovanej blízkej aj širšej rodiny.
Bývali sme v úžasnom dome - keď vonku pieklo, vnútri bolo ako v mrazničke, takže buď som drkotala zubami alebo sa zo mňa parilo. Nesmiem zabudnúť tie schody, ktoré ma presvedčili o tom, že schody v akejkoľvek podobe sú zlo a tieto boli dvojnásobné zlo. Asi len mne sa podarilo tresnúť si hlavu o strop, keď som z nich skákala, ale nervy sme na ne mali všetci.
Hmyzu veľa nebolo a ak aj sa nejaký objavil, bol trochu prispatý a ľahko sme ho poslali do večných lovíšť.

Mali sme super izbu hneď pod strechou. Občas si sme tam trochu otrieskali hlavy, ale v každom inom ohľade bola super. Preto sme tam každú noc strašili až do jednej rána, ozývali sa stade spontánne výbuchy smiechu a podobné hluky. Však vstávali sme až okolo desiatej a raňajkovali na obed, ale na to si všetci rýchlo zvykli.

Čo sa týka programu, vyšiel absolútne parádne. Počasie sa nad nami zmilovalo - možno až príliš. Neviem, ktorý dement už v júni spamoval Fejsbúk správami o tom, že toto bude najstudenšie leto za poslednú miliardu rokov (odpusťte zveličovanie), ale ja som sa celkom opiekla. Úplne super bolo, že ma opálilo na túre - podľa trička a kraťasov.
Zaspomínala som si, ako veľmi milujem túry - najmä tú časť keď som na konci, vyzujem turistické topánky a vleziem do sprchy. V týchto otrasne horúcich dňoch je to ako znovuzrodenie.

Tiež som mohla celý týždeň obdivovať úžasné rodinné domy. Rodinné domy sú fantastické - neviem ako vám, ale mne sa s každým domom spája nejaký príbeh, alebo si spomeniem na nejakú knihu (Anna zo Zeleného domu). Videla som kadejaké (aj natreté na TARDIS modrú!) a jedného dňa budem mať svoj. Teda možno. Alebo aj nie.

Naša úžasná rodinná partia chvíľu zvažovala kariéru pouličných spevákov, ale rýchlo sme to zavrhli, lebo väčšinou sme sa po prvej slohe strácali v texte. Raz, keď budeme mať aj bendžo nás nájdete vyspevovať na nejakom námestí Mumfordov. Ale od toho je ešte ďaleko.

Hneď ako kliknem na zverejniť, určite ma napadne milión ďalších vecí, ktoré som sem chcela dať, ale nateraz je to všetko.
Majte sa krásne a nezabúdajte, že leto je už skoro v polovici!

Piks

Nudu treba odložiť na balkón

19. července 2013 v 11:27 | Piks |  Pozitívna vlna
(nebol to štvorlístok, naposledy som jeden našla hneď pri detskom ihrisku)

No, tak teda posledný týždeň nebol nejako výnimočný.
Dobre, klamem, nebol síce mega-super-ultra akčný, ale niekoľko potešujúcich vecí by sa v ňom určite našlo.

Napríklad piknik.
Ako som síce už spomínala, počasie sa na mňa vykašlalo a chvíľami som myslela, že bude pršať, ale vyčasilo sa. No poviem vám, celkom fajne bolo. Ale nech mi nikto nehovorí, že jeden z hlavných úmyslov leta nie je nažrať sa koľko sa dá! :D Mňa práve v lete chytila kulinárska mánia a tak skúšam, pečiem všetko možné. S plným žalúdkom je svet o niekoľko odtieňov žiarivejší a veselší, no nie? Samozrejme, nažrať nemyslím do takej miery, že váha pod vami praskne, keď sa na ňu postavíte, ale všetko s rozumom.

A potom som bola v kine. Na Despicable Me 2. Ja tú rozprávku zbožňujem! Jednotka bola síce nesporne lepšia, ale kvôli neskutočne vtipným žltým mimoňom (nepáči sa mi to slovo, ale poskokovia je ešte horšie) som im to ľahko prepáčila. V poslednom čase chodím celkom často do kina (čítaj: častejšie ako jedenkrát za rok) a celkom to lezie do peňaženky, hm... Ale čo keď v telke nejde absolútne nič, čo by bolo pozerateľné. (to hovorí tá, ktorej telka ani nefunguje)

Takisto nemohla chýbať návšteva knižnice a už zasa nemám čo čítať. Nie je to moja chyba, včera som mala neskutočný čítací absťák, chodila som po dome ako tiger v klietke, až kým som nezačala čítať. Knihomoľstvo môže byť závislosť, ale je to veľmi príjemná, užitočná a neškodná závislosť.

A teraz, tento týždeň budem so super ľuďmi a bude neskutočná sranda! Mehehe už sa teším na tie nekonečné provokácie, spoločenské hry, grilovanie (zase jedlo, vidíte?) a vyvaľovanie sa na tráve. Bude dobre, aj keby nebolo!

A čo vaše prázdniny? Už ste urobili niečo, čo ste dlho plánovali? :)
Piks

Čo všetko by trebalo stihnúť cez leto

14. července 2013 v 21:35 | Piks |  Oranžová deka na každý deň
Hm, pomaly už v štvrťke prázdnin, čas sa kráti a je toho toľko, čo chcem urobiť, stihnúť a naplánovať!

Niečo, čo jednoducho treba urobiť je piknik. Milujem pikniky. To slovo sa mi spája s dekou, zeleným trávnikom, košíkom zakrytým kockovanou látkou a slnkom. Je síce pravda, že tie pikinky, čo sa skutočne podarili boli väčšinou za mizerného počasia, bez staromódneho košíčka, ale boli a to je hlavné. Ak chcete vedieť, čo piknik skutočne znamená, určite si prečítajte Pipi Dlhú Pančuchu :)

Ako nenapraviteľný knihomoľ samozrejme plánujem čítať, koľko sa len dá a podľa možnosti sa mi to zatiaľ aj darí. Chce to ešte nejaké prídavky do mojej poličky (a čoskoro aj ďalšiu poličku). A potom už len zobrať knižtičku, vyvaliť sa vonku na lavičku (najlepšie, keď sa schyľuje k búrke) a čítať.

Tábory sú tiež jedna z vecí, ktoré pre mňa k letu neoddeliteľne patria. Nielen že rodičia sa aspoň na týždeň zbavia ukričaných, rozmaznaných a bláznivých (to neplatí pre všetkých :)) deciek, ktoré zavesia na krk animátorom, ale aj samy decká tam toho môžu veľa získať. Keďže ja sa už pomaličky blížim k veku, keď je už trochu trápne chodiť do nich spolu s o šesť rokov mladšími deckami, pomaličky sa presúvam na opačnú, organizátorskú stranu.
Jedna zo základných vecí, ktoré sa na táboroch účastníci naučia je vystačiť s tým, čo človek má a vedieť sa vynájsť. Ako iste netreba zdôrazňovať, do táborov sa nechodí najesť a vyspať, preto sa môže stať, že po večeri, ktorá nebola nič moc vám škvŕka v žalúdku, z izby musíte vyháňať mravce, pavúky a podobnú háveď a ku všetkému netečie voda. Podstatou je nepodliehať panike (ako vám určite odporučia všetci stopári po galaxii) a vedieť všetko zobrať s nadhľadom - čo je jedna z vecí, ktorú som si z táborov odniesla ja osobne.

Treba ešte aspoň jednu akciu s ľuďmi, ktorých mám rada a získať nových známych/priateľov. Také chaty vedia byť neskutočne dobré, aj keď ja si ich zväčša predstavujem trocha inak ako väčšina ľudí (t.j. bez chľastu).

Samosebou, že by som toho ešte chcela stihnúť veľa - vychlípať aspoň jeden bazén, zjesť päť kopčekov zmrzliny naraz, zistiť ako nahlas treba pustiť hudbu, aby dobehli susedia, vyhrať niekoľko hier, vyslopať litre kofoly a zázvorového toniku alebo začať behať.
Však uvidíme, čo nakoniec z toho všetkého vyjde.

Piks

Len aby ste vedeli... It's good to be alive :) a ak vás zaujala posledná minúta, určite si pustite Not gonna die

Ako je to s časom cez prázdniny

5. července 2013 v 13:27 | Piks |  Myšlienkové pochody
(musím konečne ísť na prvú letnú kofolku, stará fotka, staré spomienky)

Všetci už veľmi dobre vieme, že čas vlastne nie je rovná čiara, ale skôr wibbly wobbly timey wimey stuff (len mini referencia na Doktora, držím sa). Myslím, že najviac sa to prejavuje cez prázdniny, keď na začiatku si človek hovorí: "Parádka, dva mesiace voľna!" a potom zrazu sa nájde v auguste a nevie si spomenúť kam sa ten mesiac podel (nie, toto nemá nič spoločné s prílišnou konzumáciou alkoholu).

Ide to rýchlo.
Prvý týždeň, ktorý, ako som spomínala, nebol nejako extra akčný alebo výnimočný, už je skoro za nami. Potom nasleduje týždeň hektický, ktorý by som mala najradšej už za sebou, potom zasa diera v rozvrhu a potom ďalší akčný týždeň. Čiže už sa vlastne teším na koniec júla. Chápete?! A takto to ide rok čo rok.

Jediné, čo pomáha na spomalenie je pripomienka, že toto je posledných šesťdesiat (plus mínus) dní, ktoré ma delia od maturitného ročníka a treba si užiť každý jeden z nich. Potom sa to všetko začne valiť - stužková, semináre, písomné a ústne (fuj) maturity... uff, až ma striasa.
Okej, už nebudem toľko nad tým fňukať. Všetci to prežili a slnko bude vychádzať aj zapadať aj keby som maturity nespravila.
Bude sranda.

Treba prečítať nejaké dobré knihy a svet je hneď veselší.

Piks