I think fish is nice, but then I think that rain is wet, so who am I to judge?
(Douglas Adams)

Srpen 2013

Meh

31. srpna 2013 v 17:00 | Piks |  Myšlienkové pochody
Posledný augustový deň a posledná príležitosť zakončiť leto nám už pomaly preteká pomedzi prsty. August je môj obľúbený mesiac. Nie len preto, že mám narodeniny (bonus plus pre toho, kto si tipne správny deň :)), ale aj preto, že prázdniny sa spustia z kopca a naberajú na intenzite. V júli väčšinou leňoším a na veľa sa nepodujmem, ale v auguste sa poriadne rozbehnem.

Verte mi, mala som kopec nápadov, akou cestou by sa tento článok mal uberať, ale všetky sa rozutekali, keď ma začuli po dvesto rokoch hrať na gitare. (fajn, preháňam, pred týždňom som si na chate trochu zabrnkala) Nedokážem obsedieť na mieste, premávam sa po byte, hrám tie isté dve pesničky (jediné, čo viem :D) na klavíri, chcem ísť von, ale práve som sa stade vrátila a vyzerá to na dážď. Dážď je fajn, mám ho rada.

A akoby toho nebolo málo, každý teraz stresuje o škole. (ja tiež, samozrejme) U niekoho sa to prejavuje tým, že z ničoho nič dostane potrebu bežať. (toto sa stalo aj na dovolenke. z ničoho nič ako sme sedeli a kecali sa B. dvihla a začala bežať preč. mysleli sme, že sa urazila alebo čo, ale keď sme sa jej na to spýtali, so začudovaným výrazom nám povedala: "Nie, prečo? Len som sa potrebovala prebehnúť.") Niekto je hyperaktívny ako ja - začala som s veľkým upratovaním, ktoré sa však predčasne skončilo. Škoda.

A prišla som na niečo. Neviem napísať vážny článok. Môže byť buď takýto, alebo na...štvaný. Fakticky mi asi trochu chýba zodpovednosť.
Čo už, čo chcete od úbohého (čoskoro) maturanta.

No a čo potrebujete urobiť teraz je kliknúť na songu dole a vypočuť si trocha veselých tónov. Nie je to môj zvyčajný štýl, ale poteši :).
Držte sa všetci,
Piks

...a čoskoro tvrdo narazíme do steny s nápisom ŠKOLA

26. srpna 2013 v 17:46 | Piks |  Oranžová deka na každý deň
Neviem ako u vás, ale tu sa počasie rozhodlo súcitiť s končiacimi sa prázdninami a totálne začalo pršať (ja viem, totálne pršať je slovné spojenie jak hovado), takže keď som zrovna chcela, že vyjdem von, aby som nekvasila dnu posledné voľné dni, rýchlo som sa vrátila. Fantastické.

A hneď začnem ďalšími úžasnými novinkami pre Sherlockianov. Ten troll Moffat si z nás zasa urobil debilov a natočil falošné scény pre Empty Hearse, čiže spoileroidné obrázky vôbec nemusia byt spoileroidné. To je na jednej strane fajn, lebo si nechcem pokaziť zážitok z toho ako zistím spôsob Sherlyho prežitia, ale na druhej celkom dokáže vytočiť, ako s ľuďmi dokáže M. vybabrať.


Takže, kde som to skončila?
Včera som sa vrátila z fantastickej akcie. (a teraz zahrmelo, juhú! sorry, už nebudem otravovať spontánnymi a ničím nesúvisiacimi poznámkami v zátvorkách.) Boli sme na chate, teda, mala by som asi skôr povedať chatke. Neverila som, že tam vôbec natrepeme všetku našu batožinu. Bolo to v takom konci sveta, ešte kúsok doľava. Večery sme sedeli pri ohni a dišputovali o živote, vesmíre a všetkom, popri tom sme grilovali (verte mi, ide to veľmi ťažko, keď je celkom tma a na mäso nevidno, lebo je nad ohňom na tácke).
Chceli sme aj pripraviť normálny obed a vzhľadom na to, že tam bola len dvojplatnička sa nám to celkom podarilo. To, že nám prihoreli špagety sa neráta, zistili sme to, až keď sme zjedli polku hrnca. Samozrejme, nesmeli chýbať filmíky a hudba o polnoci pustená na plné pecky plus naše milované spoločenské hry.
Bojovali sme s osami, každý po svojom. Niekto s mucholapkou - a niekto s pätnásť centimetrovým nožom. Čo bolo účinnejšie vám nepoviem, lebo nechcem aby ste si ublížili oháňaním sa mačetou po tých malých bzzzz-bzzzz potvorách. Samozrejme, na sršne to neskúšajte už vôbec.

Keď sme sa vracali a šli sme okolo našej školy, zovrel sa mi žalúdok. Len sedem dní a posledný rok sa začne... a radšej nejdem ani pokračovať.

Piks

Horšie než vogónska poézia

22. srpna 2013 v 20:08 | Piks |  Pracne "handmade"
Tákže, minule pri čítaní Ayinho drabble som si spomenula na dávno rozpísanú poviedku, odpočívajúcu hlboko v šuflíku a rozhodla som sa ju trochu oprášiť a dokončiť.
Od pána Douglasa Adamsa som si požičala Stredogalaktický výbor pre hyzdenie umenia a tiež Vogónov a Kriov, ale Hrústy Nezmar a ostatné postavy sú mojim dielom. Ide o celkom krátke dielko. Nebola som si celkom istá ako to zakončiť (mala som v mysli viacero možností), ale nakoniec som sa rozhodla pre ten najpriamejší koniec.

Horšie než vogónska poézia

Sídlo Stredogalaktického výboru pre hyzdenie umenia tvorila pomerne nenápadná budova na planéte X3, pomaľovaná veselými farbami. Vnútri sa premávali zamestnanci, zopár robotov chodilo trochu bezcieľne sem a tam a výťahy, vždy dobre naladené sa vozili hore a dolu. V skutočnosti to bolo relatívne mierumilovné miesto, až na niekoľko pracovníkov v zácviku vrhajúcich sa z okna s hrôzostrašnými výkrikmi a zo dva zlomyseľné výťahy, ktoré sa zvykli zaseknúť medzi poschodiami a predniesť otravným cestujúcim zopár veršov od povestných vogónskych a kriiských básnikov, na čo väčšina návštevníkov utrpela trvalé psychické poškodenie.

Všetko pokračuje

19. srpna 2013 v 14:34 | Piks |  Oranžová deka na každý deň
Tak som sa vrátila z týždňa, ktorý by sa pár slovami dal popísať ako fantastický oddych alebo konečne trochu pokoja alebo niečím podobným. V podstate a skrátka som bola u starkej.

Aj keď je síce pravda, že nebývam veľmi rada odrezaná od sveta (trochu preháňam), pobyt na dedine v dome s veľkou záhradou mi prospel. Prečítala som zopár kníh, niečo pomohla s varením, zaváraním a tak. Myslíte, že by sa dal založiť biznis na lúpanie fazule? Celkom ma to baví, myslím, že by som si niečo mohla aj zarobiť, no nie? Jedna z najlepších okoliu prospešných činností.

Okrem toho som sa celkom zlepšila (chcela som napísať sloveso od zručný, ale potom mi napadlo, že zručnila asi nie je slovo) v stavaní stanu. Fajn, nebol to celkom stan, len prístrešok, ale ide mi to celkom dobre. V čom by som sa ešte mala zlepšiť je odháňanie ôs, predsa len už po čase dokážu fantasticky liezť na nervy, skoro ako komáre, s tým svojim bzzzz-bzzzz okolo uší.

No a okrem toho už mám oficiálne sedemnásť.
Nervy, cítim sa tak staro! A nepomáha tomu ani fakt, že o dva týždne začnem posledný ročník na milovanej strednej!

Práve sa mi podarilo dokázať, že všetka elektronika ma nenávidí a nejako som si pošahala prehliadač. Je to pravda, stroje majú voči mne averziu. Minule som spálila mixér. Alebo som nejakým zázrakom naštvala tlačiareň, ktorá mi namiesto vytlačenia súrne-potrebovanej práce posledné papiere, ktoré boli doma, zhužvala a zašpinila farbou. A to ani nespomínam môj notebook, ktorý odmieta prehrávať DVDčka a nedokáže ma spoznať podľa môjho odtlačku prsta!

A viete, že od jesene bude chodiť v telke Doctor? Síce dabovaný, ale aj to je niečo.
Aha, zabudla som.
Však naša telka nefunguje.

Užite si posledný týždeň prázdnin,
Piks

Kocky ľadu

8. srpna 2013 v 12:29 | Piks |  Pozitívna vlna
(trošku vody na ochladenie)

Ouf.
Fantastické počasie, čo poviete? Všetci sa varia vo vlastnej koži, nikomu sa nechce ani prstom pohnúť a slnko sa rozhodlo nás ugrilovať (ako v Doctorovi! diel 42? nič?). Prečo ešte nikto nevymyslel chladničky, do ktorých by sme sa v takéto neskutočné dni nemohli na chvíľu zavrieť? Určite by to mnoho ľudí ocenilo. Ja teda určite.

Ha, a to som si včera hovorila, že je teplo.
Bola som sa prejsť do vzdialenejšej časti mesta, kam takmer nechodievam a bolo to tam parádne. Smutná vŕba, ktorá mi pripomína staré časy, staršie domy striedané s modernými hranatými, lavičky priamo pred bytovkou v tieni stromov a ticho. To ticho bolo fantastické. V posledných dňoch, keď trčím doma viac-menej stále niečo vydáva nejaký zvuk alebo hluk a keď som bola zrazu vonku, kde nebol skoro nikto, mi to padlo fantasticky.

Keď už máme to chorvátske počasie, nemohli by nám aspoň kúsok mora poslať? Hm?

Predstavte si studenú vodu, do ktorej sa hodíte, potom si vypijete citronádu s kopou ľadu, ľahnete si na chladný betón a zavriete oči.
Tomu teda hovorím idylka.

Ale zajtra bude búrka! A moje narodeniny sú tiež každým dňom bližšie. :)