I think fish is nice, but then I think that rain is wet, so who am I to judge?
(Douglas Adams)

Horšie než vogónska poézia

22. srpna 2013 v 20:08 | Piks |  Pracne "handmade"
Tákže, minule pri čítaní Ayinho drabble som si spomenula na dávno rozpísanú poviedku, odpočívajúcu hlboko v šuflíku a rozhodla som sa ju trochu oprášiť a dokončiť.
Od pána Douglasa Adamsa som si požičala Stredogalaktický výbor pre hyzdenie umenia a tiež Vogónov a Kriov, ale Hrústy Nezmar a ostatné postavy sú mojim dielom. Ide o celkom krátke dielko. Nebola som si celkom istá ako to zakončiť (mala som v mysli viacero možností), ale nakoniec som sa rozhodla pre ten najpriamejší koniec.

Horšie než vogónska poézia

Sídlo Stredogalaktického výboru pre hyzdenie umenia tvorila pomerne nenápadná budova na planéte X3, pomaľovaná veselými farbami. Vnútri sa premávali zamestnanci, zopár robotov chodilo trochu bezcieľne sem a tam a výťahy, vždy dobre naladené sa vozili hore a dolu. V skutočnosti to bolo relatívne mierumilovné miesto, až na niekoľko pracovníkov v zácviku vrhajúcich sa z okna s hrôzostrašnými výkrikmi a zo dva zlomyseľné výťahy, ktoré sa zvykli zaseknúť medzi poschodiami a predniesť otravným cestujúcim zopár veršov od povestných vogónskych a kriiských básnikov, na čo väčšina návštevníkov utrpela trvalé psychické poškodenie.


Práve k tejto budove sa ráznym krokom hnala osoba so zväzkom papierov pod pazuchou, vrhajúc podozrievavé pohľady naokolo. Bola to mladá žena so strapatými vlasmi, pôvodom zo Zeme, a očividne bola dosť nervózna. Bolo jasné, že jej jediným cieľom je čo najrýchlejšie niečo vybaviť a podľa možností čím skôr vypadnúť. Čoskoro sa ocitla priamo pred dverami, prudko ich roztvorila a vrútila sa dnu.

"Potrebujem sa dostať na oddelenie fanfiction, hneď!" obrátila sa na robota stojaceho pri vchode.

"Obávam sa, že také oddelenie tu nemáme," odpovedal robot otrávene a ďalej gánil na sendvič so sleďom na stolíku pred ním.

"No jasné! To som si mohla myslieť - vraj hyzdenie umenia! Chrapúni debilní!" začala sa žena rozčuľovať, no vzápätí sa ovládla. "Prepáčte, to ten stres. Ukážte mi, kade sa dostanem k predsedovi tohto... ehm... ústavu."

Robot ju nasmeroval do úzkej chodby napravo. Na konci boli dvere a pri nich malá mosadzná tabuľka s nápisom: Hrústy Nezmar, predseda Stredogalaktického výboru pre hyzdenie umenia.

Žena zaklopala a vošla do priestrannej miestnosti, kde za stolom sedel humanoidne vyzerajúci chlapík. Na tvári mal niečo, čo síce malo pripomínať úsmev, ale vyzeralo to skôr ako trpiteľská grimasa.

"Dobrý deň," pozdravil s predstieraným záujmom. "Ako vám môžem pomôcť?"

"Zdravím, moje meno je Alica Westová a súrne potrebujem vašu radu, pomoc, alebo aspoň jedno miesto na psychiatrii."
Popred okno práve preletel stážista s pološialeným výkrikom a dopadol na vopred pripravenú hasičskú sieť. Hrústy Nezmar sa ani len neobzrel.

Ako predseda takéhoto inštitútu asi musí byť tak trocha flegmatik, aby prežil, usúdila Alica a pokračovala. "Vy sa tu zaoberáte hyzdením umenia..."

"Omyl, my tu nič nevytvárame. Len kontrolujeme množstvo nebezpečných, odporných a psychickú ujmu spôsobujúcich diel," prerušil ju Nezmar a oprel sa v kresle.

"Tak ako je potom, sakra, možné, že nemáte oddelenie pre fanfiction?!" vybuchla návštevníčka. Skôr než sa mohol predseda opýtať, čo to fanfiction vlastne je, tresla mu na stôl polovicu z hŕby papierov, ktoré si priniesla. "V skrake - úplne na začiatku stojí nejaký viac-menej prevratný film, kniha, seriál a tak. Potom sa nájde skupina šialencov - teda, poväčšine sú to naozaj blázni - a začne vymýšľať, čo sa mohlo stať, kto sa s kým dal dokopy a upravia si všetko podľa svojich predstáv. To by ešte nebolo také zlé, keby sa nerozhodli napísať to a zaplaviť tým internet." Na chvíľu sa zastavila, aby nabrala dych a potom pokračovala. "Zo začiatku to bolo fajn, mali sme kódex, ktorý dovoľoval požičať si postavy a vrátiť ich bez ujmy. V poriadku boli aj všetky alternatívne konce, doplňujúce príbehy a podobne. Lenže potom prišla na scénu Mary Sue." Alica sa dramaticky odmlčala, no Hrústymu ten pojem zjavne nič nehovoril.

S frustrovaným povzdychom sa zavrtela v kresle. "Viete... ťažko sa o tom hovorí," vysvetlila a posunula k predsedovi papiere, dotýkajúc sa ich čo najmenej, akoby to bol toxický odpad. "Mali by ste sa na to radšej pozrieť sám." Potom vedľa uložila druhú polovicu papierov. "Základné informácie o fandomoch, kánone... Pre lepšie pochopenie."

Hrústy Alici venoval neúprimný úsmev a načiahol sa za hárkami. Návštevníčka sa postavila. "Ja... asi vás nechám osamote, keby ste si chceli poplakať nad... úpadkom vesmíru alebo čo," povedala. "Ale majte nablízku niečo, čím budete môcť zavolať pomoc. Teda, ja budem čakať vonku, keby ste ma potrebovali." S tým vyšla z kancelárie a nechala Hrústyho pohrúženého do papierov.

Podišla k automatu na kávu. Chvíľu sa s ním musela hádať, pretože automat mal mizernú náladu a nevidel dôvod prečo by niekto mal chlípať kávu, zatiaľčo on ide skapať od nudy. Nakoniec s frflaním vydal horúci nápoj a napriek jeho tvrdeniu, že sendviče so sleďmi sú omnoho lepšie, bola káva chutná a Alicu upokojila.

Prešla hodina, potom ďalšia. Zrazu sa z kancelárie ozval buchot a z dverí sa vyplazil Hrústy Nezmar. Spotené vlasy mal prilepené na čele, ruky sa mu triasli a na čele mal modrinu, akoby priveľa ráz udrel hlavou o stôl. Dlane mal doškriabané od nechotov, v tvári bol zelený a v očiach mal výraz hrôzy.

Alica k nemu priskočila a rýchlo ho usadila do najbližšieho kresla. "Jediný dôvod," zachrčal slabým hlasom predseda, "prečo som si neodhryzol hlavu bolo to, že som sa netrafil." Alica otvorila ústa, aby niečo poznamenala, no Hrústy ju prerušil. "Musel som zahryznúť do stola."

Návštevníčka duchaprítomne vypýtala od automatu ďalšiu kávu a strčila horúci kelímok Nezmarovi do ruky. Ten ho vyprázdnil na jeden raz a z tváre mu zmizla zelená farba.

"Trocha upokojujúceho prostriedku a kofeínu robí zázraky," prehlásil. Alica vrhla skeptický pohľad na svoj vlastný pohár a pustila ho do koša.

"Takže," nadhodila opatrne, "už viete, prečo potrebujem vašu pomoc?"

"Musím priznať, že vo svojej práci sa stretávam s kadečím," odvetil Hrústy, "ale niečo takéto som ešte nevidel. To je..." snažil sa nájsť tie správne slová, ale nedarilo sa mu to. "Jedného dňa to možno začnú Vogóni prednášať stopárom namiesto svojej poézie." Alica sa pousmiala. "Takže, myslím, že s tým treba niečo robiť. Nemôžeme dopustiť, aby niečo také zamorilo galaxiu."

"Súhlasím, pane."

Nezmar sa postavil, hoci sa ešte stále musel trochu pridržiavať kresla. "Vytvoríme bojové jednotky, ktoré budú zastupovať náš ústav u vás na Zemi."

Dramaticky sa odmlčal. "Budeme ich nazývať - glosátori."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Krabička Krabička | Web | 22. srpna 2013 v 22:05 | Reagovat

Stopařova průvodce jsem četla a mám ho ráda. A jsem moc ráda, že jsem si přečetla i tvojí krátkou povídku. :)
Téma i zpracování. Vážně moc hezké!

2 Aya Aya | 23. srpna 2013 v 7:10 | Reagovat

Paráda! Chudák, úprimne ho ľutujem.My už sme sa trochu ostrieľali, niečo máme za sebou, ale takto to vybafnúť na úplného nováčika - ugh, nechcela by som byť na jeho mieste :D

Ale narazila som na niečo dosť kvalitné - fanfic na Hobita. Postavy - Fili, Kili, Thorin, Dís, má to super príbeh a čo je najlepšie - žiaden slash! :)
http://www.fanfiction.net/s/8922719/1/Race-Against-Time

3 Aurora Aurora | Web | 23. srpna 2013 v 9:50 | Reagovat

To je perfektné! Super nápad, ale chudák nezmar. Živo som chápala, ako sa cíti...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama