I think fish is nice, but then I think that rain is wet, so who am I to judge?
(Douglas Adams)

Duben 2014

Popretŕhané nite

23. dubna 2014 v 20:19 | Piks |  Myšlienkové pochody
Myšlienky mi akosi pretekajú pomedzi prsty. Už viackrát som niečo začala písať, ale vždy som to vzdala, pretože vety: a) nedávali zmysel, alebo b) opakovali päťsto spôsobmi to isté. Nie, nejdem sa vyhovárať na školu (keďže v poslednej dobe sa tam viac zabávam ako učím). Jednoducho som sa nedokázala dostatočne skonsolidovať, aby som spísala nejaký rozumný článok (ehm... také tu aj sú?).
Vopred sa ospravedlňujem za nekoherentnosť článku, už dávno som nedávala mojim trains of thought voľný priebeh.

Mám rada náš blbý preplnený byt, kde sa z každého kúta ozýva hudba na plné pecky, predmety záhadne miznú a objavujú sa (najčastejšie v mojej izbe) a každý po sebe hučíme z izby do izby. Niekedy mám pocit, akoby sa aj naša trieda podobala neusporiadanej domácnosti - stále nám niečo lieta okolo hláv, v skriniach hnijú učebnice (a obávam sa, že v niektorých aj iné veci), ale na všetko sme už tak zvyknutí, že tomu ani nevenujeme pozornosť. Mrzí ma, že na vysokej neexistujú spoločné triedy, kde by sa z hodín stal lietajúci tanier, alebo kde by zaznievali triedne spevy a smiechy.

Už viackrát som spomínala, aký som filmový ignorant a rozhodla som sa to čiastočne napraviť. S mojimi milovanými sestričkami sme si pozreli Ľadové kráľovstvo. Bolo to celkom milé, zápletka nie úplne očividná a pesničky (ktoré sa aj teraz snažia prehlušiť z vedľajšej izby tie moje) boli tiež fajn. Aj keď musím povedať, že Na vlásku sa mi páčilo viac.
No a potom som sa pustila do Iron Mana (Robert Downey Jr., čo si budeme navrávať). Samozrejme, nemohla som začať ako každý normálny človek - jednotkou - ale zatiaľ to nemalo nejaký zlý vplyv (viď Harry Potter, LotR, Sherlock Holmes a pod.). Páčilo sa mi to, aj keď polovici narážok na predošlý diel som nerozumela a trvalo mi takmer polku filmu, kým som pochopila, < spoiler> že umiera </spoiler > (trochu html treba pred maturou zopakovať) No a po jednotke - prekvapivo - všetko dávalo zmysel a ja som si po dlhej dobe pozrela film, ktorého zápletku som si neprečítala dopredu. Takže suma sumarum - palec hore.

Objavujem krásy večerných prechodov po meste (nemôžem povedať, že prechádzok, lebo na to sú príliš krátke, ani výjazdov, lebo na to obsahujú málo alkoholu). (piatky, keď stretáte len grcajúce a opité decká nerátam) Len tak si niekde posedieť, zahrať si nejakú spoločenskú hru alebo si pokecať - to ja môžem.

Ok, radšej sa idem venovať nejakej rozumnej činnosti. Napríklad... ehm, keď niečo vymyslím, dám vedieť.

Piks

S ľuďmi a s úsmevom

5. dubna 2014 v 20:45 | Piks |  Myšlienkové pochody
Je to vlastne hlúpe. Prečo by som sa mala cítiť tak vyčerpane a tak nijako, keď celý týždeň bol vlastne super. Úsmevík na tvári občas len tak bez príčiny (občas s príčinou :)) a navyše snáď nebol deň, keď som kvasila doma sama a nič nerobila. Konečne prišlo trošku tej akčnosti, ktorá mi chýbala. Bez tej trochy nezvyčajnosti by boli aj inak pekné dni nudné. A potom príde dážď mám pocit, akoby napršal aj do mňa a voda zatopila všetku moju energiu.

V týchto časoch sa rada rozprávam. Spomíname a smejeme sa na minulosti, konštatujeme prítomnosť a polemizujeme o budúcnosti. A smútim nad vecami, čo nie sú.
Tiež sa u mňa pristavilo pár nepredvídaných, ale o to potešujúcich (dlhých i krátkych) momentov. A pripomenula som si, ako veľmi mám rada konverzácie skladajúce sa z niekoľkých slov, ktorým nikto okolo nerozumie, no u zasvätených vyvolávajú záchvaty smiechu.
Nie je mi až tak zle ako si občas neúmyslene nahováram.

Len by som si priala, aby moja nálada toľko nezávisela od počasia, hudby alebo hocičoho, čo ma nejakým spôsobom rozhodí. Potrebujem byť obklopená ľuďmi, nielen keď vedieme dlhé rozhovory, ale občas sa len usmejeme a prehodíme dve, tri slová. Vidím ako sa ľudia menia, ako sa ja mením a je to... vtipné.

Do paže, občas sa načisto strácam v tom abstraktnom vyjadrovaní. Nepáči sa mi to, ale niekedy sa mi už nedarí dobre vyjadrovať priamo ako kedysi. Asi som niekde stratila moju iróniu (ešte stále som nehľadala za posteľou, možno bude tam). A chýba mi, irónia mi vždy poskytovaľa nadhľad. To bude spôsobené toľkým ničnerobením (hanba, pri blížiacich sa maturách/príjmačkách).

Len toľko som chcela povedať: Bežte von, hrajte spoločenské hry a hľadajte príčiny pre dobrú náladu. Nie je dobré byť sám. Len toľko.

Piks